16 február, 2021

Prečo sa nám z HIT nechce žiť

Histamín (objavený v r. 1910) je biogénny amín. Prirodzene je prítomný ako súčasť našich metabolických procesov, tiež v ovocí, zelenine, koreňoch a živočíšnych zložkách potravy, pochádza z potravinárskych technologických procesov, mikrobiálnej aktivity a procesu skazy potravín.

V zmysle stravy jeho prítomnosť zvyšuje: čas zrenia, metóda konzervácie, spôsob varenia. A tiež mikrobiálna aktivita, samotné bunky črevnej mikroflóry, napr. Lactobacillus reuteri  môžu zvýšiť premenu v strave prijatého histidínu (aminokyselina) na histamín.

Naviac, strava priamo vplýva na zloženie a funkciu črevnej mikroflóry, a v konečnom dôsledku, môže vložiť „trójskeho koňa“ do vzťahu potrava – črevná mikroflóra – mozog. Ďalej sa to komplikuje, keď zoberieme do úvahy, že hormóny môžu mať vplyv na črevnú mikroflóru, a spätne črevná mikroflóra môže ovplyvniť hladiny cirkulujúcich hormónov.

U ľudí sa histamín nachádza takmer vo všetkých tkanivách tela. V bunkovej organele, Golgiho aparáte, sa histamín syntetizuje z L-histidínu najmä v žírnych bunkách a bazofiloch v reakcii na špecifický podnet. Zostáva uzavretý v malých mechúrikoch (vezikulách) vo vnútri týchto buniek a uvoľnuje sa pri stimulácii.

Tvorba, ukladanie, využitie a odbúravanie histamínu je prísne riadené, pretože je potrebný na normálnu funkciu mnohých procesov v tele vrátane zápalu, imunity a krvotvorby. Riadi kontrakciu tkanív hladkého svalstva pľúc, maternice a žalúdka; rozšírenie krvných ciev, ktoré zvyšuje ich priepustnosť a znižuje krvný tlak; stimuluje sekréciu žalúdočnej kyseliny v žalúdku, zrýchľuje srdcový rytmus. Histamín slúži aj ako neurotransmiter, ktorý prenáša chemické signály medzi nervovými bunkami.

Účinok histamínu na cievy je rozhodujúci pre jeho úlohu v imunitnej reakcii, ktorá je najzrejmejšia pri zápaloch, t.j. pri lokálnej reakcii telesných tkanív na poranenie spôsobené fyzickým poškodením, infekciou alebo alergickou reakciou. Zranené žírne bunky tkaniva uvoľňujú histamín, čo spôsobuje rozšírenie okolitých ciev a zvýšenie ich priepustnosti. To umožňuje tekutinám, bunkám imunitného systému (biele krvinky) a proteínom krvnej plazmy unikať z krvi cez steny ciev a premiestňovať sa na miesto poranenia alebo infekcie tkaniva, kde začnú s infekciou bojovať, vyživovať a liečiť zranené tkanivá.

Túto reguláciu však môže nepriaznivo ovplyvniť celý rad dejov v samotnom metabolizme aj tých, pochádzajúcich z prostredia.


Jedným z krokov, ktoré určujú biologický účinok histamínu, je jeho väzba na svoje receptory (H1-4) na povrchu buniek, pričom každý typ receptora sa líši vo väzobnej kapacite, fyziologickom umiestnení a v dôsledku tejto väzby vyvolanými procesmi.

Receptor H1 je umiestnený v tkanive hladkého svalstva, vaskulárnych endotelových bunkách a mozgu. Podieľa sa na imunitných (IgE) a zápalovo sprostredkovaných procesoch pôvodne vďaka aktivácii tohto receptora. Medzi klasické účinky spojené s histamínom patrí rozšírenie ciev, začervenanie kože a opuchy, ako aj príznaky ako alergická nádcha, dermatitída, žihľavka, astma a anafylaxia. Bežné antihistaminiká používané na liečbu alergií blokujú receptory H1, a preto sa nazývajú antagonisty H1.

Receptor H2 sa nachádza na imunitných, žalúdočnej sliznici, mozgu, adipocytoch, bunkách hladkého svalstva ciev a maternice. Jeho aktivácia sa podieľa na regulácii sekrécie žalúdočnej kyseliny, pohyblivosti čreva, bunkového rastu a diferenciácie. Antagonisty H2 sú lieky, ktoré blokujú sekréciu žalúdočnej kyseliny a používajú sa na liečbu vredov žalúdka a dvanástnika.

Receptor H3 má významnú prítomnosť na histaminergných neurónoch CNS, eozinofiloch, dendritických bunkách a monocytoch. Reguluje sekréciu neurotransmiterov, nervové zásobenie srdca a krvných ciev a kontrakciu hladkého svalstva.

Receptor H4 je prítomný hlavne na krvotvorných a rôznych imunitných bunkách (t.j. žírnych bunkách, eozinofiloch, T-bunkách, bazofiloch a monocytoch), keratinocytoch a dendritických bunkách. Jeho aktivácia sa podieľa na zápaloch a alergických procesoch.

Imunitou sprostredkované uvoľňovanie histamínu zahŕňa žírne bunky a bazofily, ktoré degranulujú uložený histamín (uvoľnia histamín z vnútrobunkových váčkov) potom, čo špecifický antigén (alergén) vyvolá zosieťovaníe receptora FcεRI.

Neimunologické uvoľňovanie histamínu zahŕňa uvoľnenie uloženého histamínu zo žírnych buniek a bazofilov alebo pasívny transport histamínu v bunkách, ktorý môže byť vyvolaný neuropeptidmi, cytokínmi, faktormi komplementu (C3a/ C5a) alebo vonkajšími dôvodmi (napr. extrémne teploty, poranenia, alkohol, potraviny a lieky).

Histamín sa môže metabolizovať dvoma spôsobmi: oxidačnou deamináciou pomocou diaminooxidázy (DAO) alebo metyláciou pomocou histamín-N-metyltransferázy (HNMT).

DAO je zodpovedná za vychytávanie mimo-bunkového histamínu po jeho uvoľnení z vezikúl (napr. po požití potravy bohatej na histamín alebo zložiek, ktoré podporujú uvoľňovanie histamínu z vezikúl, aj keď samotné obsahujú iba malé množstvo histamínu). 

Podkladovými podmienkami pre zvýšenú dostupnosť histamínu môže byť jeho vnútorná nadprodukcia spôsobená alergiami, mastocytózou, baktériami, gastrointestinálnym krvácaním alebo zvýšeným požitím histidínu alebo histamínu v jedle alebo alkoholom.

Hlavnou príčinou intolerancie histamínu je však narušená enzymatická degradácia histamínu spôsobená genetickým alebo získaným poškodením enzymatickej funkcie DAO alebo HNMT.

Je to čiastočne spôsobené radom orgánov a tkanív (ktoré obsahujú histamínové receptory) s príznakmi intolerancie histamínu prítomnými v tráviacom trakte (difúzna bolesť žalúdka, hnačka, kŕče, nadúvanie, reflux), dýchacích cestách (kýchanie, zvýšený výtok z nosa, upchatie nosa alebo opuchy, hlien, kašeľ, astma), kardiovaskulárne (arytmie, zrýchlenie srdcového rytmu, búšenie srdca), kožné (začervenanie kože/ vyrážky, svrbenie, návaly), CNS (bolesť hlavy, závraty, úzkosť, poruchy spánku) a reprodukčné tkanivá alebo orgány (bolestivá menštruácia, menštruačné bolesti hlavy) a spojené s chronickou únavou.

Zvýšené koncentrácie histamínu a znížené aktivity DAO sú spojené so zápalovými ochoreniami čreva, ako je Crohnova choroba, ulcerózna kolitída, alergická enteropatia, potravinové alergie a kolorektálny nádor. Na sliznici hrubého čreva u pacientov s potravinovou alergiou sa zistila sprievodná znížená HNMT a znížená kapacita celkovej degradácie histamínu. Preto sa predpokladá, že narušený metabolizmus histamínu hrá úlohu pri vzniku a rozvoji týchto chorôb. Zvýšené množstvo metabolitov histamínu môže tiež blokovať HNMT, druhý enzým metabolizujúci histamín (považuje sa za kľúčový enzým pre degradáciu histamínu v bunkách výstielky priedušiek).

V spojitosti s atopickým ekzémom boli preukázané vyššie bazálne koncentrácie histamínu v krvi a zvýšené spontánne uvoľňovanie histamínu smerom k rôznym stimulom a po provokácii jedlom (znížená aktivita DAO). Spája sa tak s výrazne vyšším výskytom chronických bolestí hlavy, bolestivej menštruácie, návalov horúčavy a prejavov porúch trávenia.

V ženskom reprodukčnom systéme je histamín produkovaný hlavne žírnymi bunkami (vo svalovej) vrstve maternice a vaječníkoch. Ženy, ktoré neznášajú histamín, často trpia bolestivou menštruáciou a bolesťami hlavy závislými od ich menštruačného cyklu.

Zložitosť intolerancie histamínu sa rozširuje na spolupôsobenie medzi histamínom, estrogénom, progesterónom a tiež kortizolom v ženskom tele. Žírne bunky s prítomnými estrogénovými aj progesterónovými receptormi, ktorých aktivitu tak regulujú steroidné hormóny sú kľúčovým faktorom v pozadí týchto interakcií.

Interakcia medzi histamínom a estrogénom je dvojsmerný proces. Histamín vyvoláva od dávky závislú syntézu a zvýšenie hladiny estradiolu (estrogén môže tiež ovplyvňovať hladinu endogénneho histamínu znižovaním aktivity DAO) a spätne väzba estrogénu na receptory žírnych buniek vyvoláva rýchlu degranuláciu, syntézu a uvoľňovanie histamínu v ženských reprodukčných tkanivách. Degranulácia a aktivita histamínu kolíše so zmenami hladín hormónov počas menštruačného cyklu. Koncentrácie bunkového histamínu vo vaječníkových a maternicových žírnych bunkách sa menia počas menštruačného cyklu a aktivácia žírnych buniek v tkanive sliznice maternice je najvýznamnejšia počas predmenštruačnej fázy.

Bolestivé kontrakcie maternice pri bolestivej menštruácii sú spôsobené hlavne zvýšenou produkciou prostaglandínu PGF2α a vazopresínu na sliznici stimulovanej estradiolom, čo spôsobuje kŕče krvných ciev maternice a bolesť.

Naopak, progesterón túto reakciu zmierňuje. Progesterón je schopný podporovať premenu estradiolu na nízko aktívny estrón, čím znížuje prostaglandín (znižuje rozsah kontrakcie hladkého svalstva maternice). Ale, účinkom histamínu vyvolaný zvýšený kortizol blokuje syntézu progesterónu. Navyše, kortizol zvyšuje hladinu prostaglandínu v tkanive hladkého svalstva maternice a zväčšuje jej kontrakcie.

Jednoduché že?...žiaľ ani riešenie chronickej únavy a bolesti, nepohody po najedení a porúch spánku nebude rýchle a vyžaduje si viacrozmernú akciu. Bez ohľadu na to, či práve histamín je dôvodom nepohody prvoradá  je úprava stravovacích návykov v zmysle striedmosti. Maximálne 3 jedlá za deň, lepšie prerušovaná hladovka; medzi dvomi jedlami by mal trvať hlad aspoň 1 hodinu pri zohľadnení zdrvujúceho zoznamu zložiek stravy, ktoré zvyšujú prísun histamínu alebo podporujú jeho uvoľňovanie.

Užívanie nápoja z akáciovej vlákniny ioy. GOOD GUT prirodzene znižuje príjem kalórií. S prídavkom kvercetínu v kapsuliach ioy. BOOSTER.01 zásadne znižuje dostupnosť histamínu a súčasne podporuje kondíciu čreva, črevnej mikroflóry a jej zdravú aktivitu.

Nápoj z akáciovej vlákniny ioy. GOOD MOOD PMS pre ženy s aktívnymi látkami Ginko biloba, Dong quai (Angelica sinensis), Vitex jahňací, Valeriana a L-teanín výrazne zmierňuje prejavy predmenštruačného syndrómu (PMS) a bolestivej menštruácie.

Pridaj komentár