01 marec, 2021

Imunitný systém a jeho fungovanie

Imunita nášho tela nie je jedna vlastnosť, aj keď o nej tak zvykneme rozmýšľať a hovoriť. V skutočnosti imunitu tvorí široká sieť buniek, tkanív a orgánov, ktoré spolupracujú na ochrane tela proti vonkajším votrelcom aj vnútorným poruchám. Hovorí sa, že imunita je ako lotéria, buď má človek šťastie a narodí so silnou imunitou, alebo mu prírodou nebolo dopriate a celý život zápasí s chorobami, zápalmi alebo vírusmi. Ale ako to už v živote býva, pravda sa ukrýva kdesi uprostred.

Je dôležité si uvedomiť, že existujú dva typy imunity. S jednou sa narodíme, tá sa veľmi príznačne volá vrodená a druhá typ nazývame adaptívna imunita, ktorá si pestujeme počas života sami. Práve ona vyrovnáva vrodené skóre. Už od prvej návštevy lekára je nám vštepované, že ak je naša imunita oslabená, prirodzene klesá aj naša obranyschopnosť a naše telo nie je dostatočne chránené pred baktériami a vírusmi. Ľudia s oslabenou imunitou sú náchylní na vírusové, respiračné, žalúdočné i črevné ochorenia, alergie, infekcie alebo nádorové ochorenia.

 

Posledné výskumy zaoberajúce sa ľudskou imunitou priniesli prekvapivé poznatky o tom, ako veľmi je prepojená os ČREVO - MOZOG. Táto os prepája centrá mozgu s črevnými funkciami. Práve stav v akom sa nachádzajú naše črevá priamo ovplyvňuje nielen našu imunitu, ale aj naše duševné zdravie. Udržovať črevá v dobrom stave je kľúčové pre našu celkovú fyzickú i psychickú kondíciu. Všetko, čo zabezpečuje celkové zdravie a silu sa začína a končí práve v našich črevách. Preto je nutné v prvom rade počúvať signály nášho tela, netolerovať mu ťažkosti s trávením, zápchy, hnačky, pocity plnosti, nadúvanie, plynatosť, akné na pokožke alebo biely povlak na jazyku. To všetko sú pomyselné zdvihnuté prsty našich čriev, ktoré volajú o pomoc a žiadajú si našu zvýšenú pozornosť.

Črevná mikroflóra obsahuje baktérie, ktoré sa do nášho tela sa dostávali postupne už od útleho detstva. Už samotný pôrod a následné dojčenie má veľký vplyv na charakter osídlenie nášho čreva baktériami. Materským mliekom sa dostávajú do tela baktérie Lactobacillus a Bifidobacterium, ktoré sú pre dravie mimoriadne prospešné. Pripisuje sa im úloha telu užitočných baktérií s pozitívnou úlohou vo formovaní imunitného systému, v ochrane čreva a celého organizmu tým, že sú schopné na sliznici čreva obsadiť väzobné miesta pre antigény a choroboplodné baktérie a napomáhať ich vylučovaniu z tela bez toho, aby v ňom vyvolali infekciu. Už v 3. roku života sa vyvíja základ črevnej mikroflóry, ktorá pretrvá v tele po celý život. Nezničia ju ani najsilnejšie antibiotiká. V neskoršom období života zase zloženie črevnej mikroflóry zásadne ovplyvňuje zloženie našej stravy. Na vzniku a vývoji vrodenej aj získanej imunity sa rozhodujúcou mierou podieľajú mikroorganizmy čreva. Telu prospešné baktérie vytvárajú na bránia prenikaniu choroboplodných mikroorganizmov do organizmu. 

Zdravý imunitný systém spoľahlivo rozoznáva medzi bunkami, ktoré sú súčasťou tela a cudzími bunkami. Obranný systém sa neaktivuje v prípade, ak sa bunky preukážu dokladom totožnosti - špeciálnou molekulou, ktorej sa hovorí aj marker. V prípade, že imunitný systém natrafí na bunky či organizmy ktorých marker prezrádza cudzí pôvod, okamžite na neho zaútočí. Čokoľvek, čo v tele spúšťa obrannú imunitnú reakciu označujeme za antigén. Imunitný systém môže urobiť chybu a pomýliť si súčasť tela s cudzím telesom. Útok na vlastné bunky a tkanivá vedie k autoimunitným ochoreniam (artritídy alebo cukrovky). Ak imunita prehnane reaguje na inak neškodnú cudziu látku (napríklad peľ), hovoríme o alergiách. Podskupina antigénov, ktoré spúšťajú alergickú reakciu označujeme ako alergény. Cudzie markery majú aj ľudské bunky a tkanivá, ktoré pochádzajú z iného človeka. Telo môže odmietnuť transplantovaný orgán práve preto, že darcovské bunky považuje za antigény, ktoré treba zlikvidovať .

Ľudské telo predstavuje ideálne prostredie na život pre mikróby (organizmy spôsobujúce infekcie - baktérie, vírusy, parazity a huby) preto sa doň neustále pokúšajú preniknúť. Úlohou imunitného systému je mikróby udržať mimo telo alebo ich vyhľadať a zlikvidovať priamo v tele. Ak imunitný systém nefunguje správne, útok mikróbov môže mať vážne následky vo forme ochorení. Imunitný systém dokáže rozpoznávať milióny rôznych nepriateľov a na každého z nich vie zareagovať smrtiacou kombináciou buniek a protilátok a to vďaka zložitej a dynamickej komunikačnej sieti. Využívajú ju miliardy imunitných buniek, ktoré sa v tele zhlukujú do skupín či podmnožín. Vzájomne sa informujú o dianí v tele a v prípade potreby dokážu spustiť alarm. Na základe poplachu začnú imunitné bunky produkovať chemické látky, ktoré im umožňujú ovplyvňovať ich rast a správanie, získať posily alebo urobiť nábor nových jednotiek potrebných na útok.

Lymfoidné orgány sú miesta v tele, kde sídlia lymfocyty (biele krvinky kľúčové pre imunitný systém). Týmus (detská žľaza) sa ukrýva za hrudnou kosťou. Dozrievajú v ňom T-lymfocyty označované aj ako T-bunky. Lymfocyty sa presúvajú v tele cez lymfatické cievy, ktoré sa nachádzajú v blízkosti žíl a tepien. Preteká nimi lymfa (tekutina), ktorá obmýva tkanivá. Lymfatický systém monitoruje dianie v celom tele a dokáže odhaliť útok mikróbov, nakoľko medzi krvou a lymfatickými cievami prebieha výmena buniek a tekutín. Pozdĺž lymfatických ciev sa nachádzajú lymfatické uzliny (malé hrčky fazuľovitého tvaru). Ich zhluky sú v oblasti krku, podpazušia, brucha a slabín. Imunitné bunky  sa do uzlín dostávajú prostredníctvom lymfatických ciev alebo lymfatických vlásočníc. Keď lymfocyty opustia uzlinu putujú do krvného obehu a následne do tkanív v celom tele. Lymfocyty hliadkujú, či nezachytia antigény a keď sa cez lymfatické cievy dostanú späť do uzlín, celý cyklus sa opakuje. Sídlom imunitných buniek je aj slezina (sploštený orgán v blízkosti žalúdka). Zhluky lymfatického tkaniva sa nachádza vo výstelke orgánov tráviacej sústavy, dýchacích cestách a pľúcach. Súčasťou lymfatického systému sú aj mandle a apendix (slepé črevo).

Imunitný systém chráni telo pomocou arzenálu buniek. Každá bunka pristupuje k ochrane tela inak. Niektoré sa vrhnú na všetkých votrelcov v tele, zatiaľ čo iné sa špecializujú na konkrétne typy nepriateľov. Imunitné bunky navzájom spolupracujú, aby systém fungoval efektívne a poskytoval čo najlepšiu ochranu. Systém je natoľko prepracovaný, že aj obmedzené množstvo obranných buniek dokáže rozpoznávať milióny nepriateľov. Ak natrafia na antigén, hŕstka príslušných buniek sa množí až vytvorí armádu buniek, ktorá nepriateľa porazí. Potom sa rozpŕchnu a zanechajú po sebe zodpovedných strážcov. Imunitné bunky sa vyvíjajú z nezrelých kmeňových buniek v kostnej dreni. Na základe rozličných signálov sa formujú na konkrétny typ imunitnej bunky - B-bunky, T-bunky alebo fagocyty.

B-bunky vylučujú molekuly zvané protilátky. Každá B-bunka je naprogramovaná tak, aby vyrábala konkrétnu protilátku. Jedna tvorí protilátky pre vírus spôsobujúci prechladnutie, iná na baktériu vyvolávajúcu zápal pľúc. Ak B-bunka natrafí na „svoj" antigén, aktivuje plazmatické bunky, ktoré sú továrňami na protilátky. Každá plazmatická bunka vyprodukuje milióny rovnakých molekúl potrebných protilátok a uvoľní ich do krvného obehu. Antigén a protilátka do seba zapadajú ako kľúč do zámky. Protilátka sa zacvakne do antigénu a predurčí ho na likvidáciu.

Protilátky kolujú v krvnom obehu a napádajú prítomné antigény. Nedokážu však preniknúť cez povrch infikovaných alebo rakovinových buniek na tie útočia T-bunky, ktoré majú na povrchu špeciálne receptory, ktorými rozpoznávajú antigény. Sú obzvlášť užitočné v prípade vírusových infekcií, keď sa patogén dokáže ukryť pred inými zložkami imunitného systému priamo v napadnutej ľudskej bunke. 

Protilátky patria do rodiny veľkých molekúl, ktoré sa označujú ako imunoglobíny (IG). Existuje viacero druhov protilátok a každá z nich má pri obrane tela inú úlohu:

  • IgA protilátky strážia vstupné brány tela. Sústreďujú v telesných tekutinách - slzy, sliny a sekréty dýchacieho a tráviaceho traktu.
  • IgD protilátky sú prichytené na povrchu B-buniek. Pomáhajú reagovať na prítomnú hrozbu a špecializovať sa na plazmatické alebo pamäťové bunky.
  • IgE protilátky poskytujú ochranu proti parazitom ale aj spúšťajú nechcené alergické reakcie.
  • IgG protilátky obalujú povrch mikróbu, vďaka čomu ho iné imunitné bunky dokážu jednoduchšie „zhltnúť".
  • IgM protilátky účinne zabíjajú baktérie.

Fagocyty (veľké biele krvinky) dokážu zožrať a stráviť mikróby. Spadajú pod ne aj monocyty. Tie cirkulujú v krvi a keď sa dostanú do tkaniva, vyvinú sa z nich makrofágy. Špecializované typy makrofágov sa nachádzajú vo viacerých orgánoch vrátane pľúc, mozgu a pečene. Plnia rozličné úlohy. Požierajú v tele opotrebované bunky. Využívajú pestrú škálu signálnych chemikálií, ktorými regulujú imunitné a zápalové reakcie. Podskupina imunitných buniek známych ako granulocyty má v sebe uložené granule plné silných chemikálií, ktorými dokáže usmrtiť mikroorganizmy. Niektoré z týchto chemikálií, napríklad histamín, prispievajú k vzniku zápalov a alergií. Neutofily využívajú chemikálie v granuliach na strávenie pohltených mikróbov. Eozinofily a Bazofily granule prskajú na okolité mikróby alebo škodlivé bunky. Za dvojičky bazofilov sú považované bunky – mastocyty, ktoré nie sú krvinkami. Nachádzajú sa na pokožke, v nose, na jazyku, v pľúcach i črevách a majú na svedomí príznaky alergie.

Zložky imunitného systému medzi sebou komunikujú pomocou chemických poslíčkov – cytokínov, ktorí pomáhajú bunkám koordinovať primeranú imunitnú odpoveď. Napríklad prilákať imunitné bunky na miesto zranenia alebo spustiť produkciu nových T-buniek. Niektoré cytokíny slúžia ako chemické vypínače. Dokážu vypnúť alebo zapnúť jednotlivé imunitné bunky. Práve pre ich schopnosť modelovať či posilňovať imunitu sa cytokíny využívajú pri liečbe viacerých druhov rakoviny. Komplikovanú sieť buniek, tkanív a orgánov dopĺňajú desiatky druhov voľných proteínov. Cirkulujú v krvnom obehu a v prípade potreby pomáhajú protilátkam pri ničení baktérií. Ak niektorý z voľných proteínov natrafí na protilátku, ktorá sa primkla o antigén, spustí sa dominový efekt. Na konci dômyselného reťazca sa z proteínov vytvorí útvar, ktorý prerazí bunkovú stenu a uľahčí zlikvidovanie podozrivej bunky.

Akáciová vláknina doplnená o L-Glutamín a zmes kurkuminoidov vo forme nápoja ioy. GOOD GUT (dobré črevo) napomáha vytvoreniu rovnováhy črevnej mikroflóry a správnemu fungovaniu tráviaceho traktu, čo má nielen rozhodujúci vplyv na posilnenie nášho imunitného systému ale aj na naše celkové zdravie a z neho vyplývajúcu kvalitu života. Všetci sa chceme cítiť fajn a užívať si život v plnej fyzickej a psychickej spokojnosti bez zdravotných  obmedzení. Nezabúdajme, že bez imunity neexistuje zdravie!

Pridaj komentár